 Všetci ešte máme v pamäti zvláštneho ženo-muža z VyVolených
Erika Hilára Lakatošovie. Vzbudzoval pobavenie aj rozpaky, provokoval, dráždil,
mnoho ľudí pozeralo na neho len ako na cirkusovú atrakciu: príroda sa s ním
zahrala, keď sa z muža zmenil na ženu, a potom sa po nevydarenej hormonálnej
liečbe zas stal mužom
 Zmena pohlavia bola veľkou chybou
Tento muž bol nedávno ženou.
Všetci ešte máme v pamäti zvláštneho ženo-muža z VyVolených
Erika Hilára Lakatošovie. Vzbudzoval pobavenie aj rozpaky, provokoval, dráždil,
mnoho ľudí pozeralo na neho len ako na cirkusovú atrakciu: príroda sa s ním
zahrala, keď sa z muža zmenil na ženu, a potom sa po nevydarenej hormonálnej
liečbe zas stal mužom. Ale boli by ste možno prekvapení, že takýchto ľudí je na
svete viac. Doteraz so o nich nepísalo, no oni žijú svoj život - nepatriac ani
k jednému pohlaviu. Prečítajte si o dvoch Angličanoch - sú to Kieren Charles a
Paul Rowe, ktorí boli tiež presvedčení, že by viedli šťastnejší život ako ženy.
No po tom, čo sa z nich stali ženy, Claire a Paula, rozhodli sa, že sa chcú
vrátiť späť a byť mužmi.
Stále si vo WC sadám
Kieren ako žena Claire.Kieren Charles má 36 rokov. Pracuje
ako diskdžokej:
„Už ako malému dieťaťu sa mi páčilo dievčenské oblečenie.
Pamätám si, že som si obliekal sestrine sukne. Ako tínedžer som si od
kamarátiek požičiaval make-up a keď som mal 19, zápasil som s túžbou byť ženou.
Od 18-tich do 26-tich rokov som sa niekoľkokrát pokúsil o samovraždu.Keď som mal 28, oženil som sa a mali
sme dve deti, ale niektoré rána som sa budil a myslel som si: „Nie som fér ku
svojej manželke.“ Ako čas plynul, stával som sa čoraz deprimovanejším. Vstával
som za úsvitu a prechádzal sa po uliciach, aby som sa ukľudnil. Bol som tesne
pred zrútením. Jedného dňa som jednoducho vyhŕkol: „Musím ti niečo povedať.
Chcem byť ženou.“ Moja žena obelela.V tom čase bol môj vnútorný zmätok taký silný, že zmena
pohlavia sa zdala byť jediným spôsobom, ako si zachrániť život. Išiel som k
obvodnej lekárke a tá ma odporučila na Kliniku pre zmenu pohlavia.O štyri mesiace neskôr som začal žiť a obliekať sa ako žena.
Vybral som si meno Claire. Lekár ma nechal čakať ďalších šesť mesiacov, kým mi
predpísal ženské hormóny, ktoré mi zjemnili pleť a hlas. Moje telesné ochlpenie
tiež zredlo, moje bradavky scitliveli a začali mi rásť prsia. Ochlpenie som si
odstraňoval voskom a každý týždeň som si dával robiť nechty.Kieren opäť ako muž.Prvý rok ako Claire bol ťažký, pretože
som vyzeral viac ako muž, než ako žena. Ľudia sa na mňa na ulici pozerali,
očividne sa snažili prísť na to, akého pohlavia vlastne som.Ale môj druhý rok bol skvelý. Vtedy som mal dlhé blond
vlasy, pekné nohy a vyzeral som žensky.Keďže moja liečba bola hradená štátom, na plastickú operáciu
na prerobenie genitálií bol dlhý čakací zoznam. Vždy budem osudu vďačný za to, že som sa nedal hneď operovať na
súkromnej klinike bez poradovníka, lebo som mohol urobiť niečo, čo by som navždy
ľutoval... Podvoch rokoch ako Claire som totiž začal o
sebe pochybovať.Sexuálne ma muži nepriťahovali, takže som nikdy so žiadnym nič
nemal. Ak by som absolvoval operáciu na vytvorenie vagíny, nebola by už cesta
späť. Tak som si uvedomil, že nechcem byť ženou, chcem byť opäť
mužom.Obliekanie do mužských šiat bolo zo začiatku zvláštne, ale čoskoro som si
zas zvykol. Najväčšou bolesťou pre mňa bolo ostrihanie vlasov, pretože trvalo
veľmi dlho, kým mi narástli. Moje prsia sa stali zahanbujúcimi, tak som nosil
voľné tričká, aby som ich zakryl. Vždy som miloval plávanie, ale bol som
nervózny, ako budú ľudia reagovať na moje telo. Nakoniec to bolo také
stresujúce, že som sa rozhodol podstúpiť operáciu na redukciu poprsia. V júli
2005 som absolvoval liposukciu a o šesť týždňov neskôr operáciu na odstránenie
prsného tkaniva.Dnes som už stratil veľa z Claire, ale vždy bude mojou
súčasťou. 10 vriec jej oblečenia som odovzdal do charity, ale stále chodím ako
žena a vo WC si sadám. Keď sa stretnem s nejakou ženou, všimnem si skôr jej
make-up a vlasy ako zadok a prsia.
Rád by som stretol tú správnu ženu na dlhodobý vzťah. A o
svojej minulosti jej poviem všetko.“
MOJA ŽENA MI ZAPLETALA VRKOČE
Paul (vľavo) ako žena Paula spolu so svojím vtedajším
partnerom Petrom.55-ročný Paul Row sa zmenil na ženu roku 1989. Bývalý geológ v
bani na cín je momentálne nezadaný a žije v Londýne:„Moja dvojročná sestra zomrela predtým, ako som sa narodil.
Mama mala ďalších štyroch chlapcov, ale vždy chcela dievča. Niekedy rozmýšľam,
či zmena pohlavia nebola mojím pokusom dať jej to dievča, po ktorom tak túžila.
Roky som sa príležitostne obliekal ako žena, aby som sa zbavil stresu. Moja
prvá žena to akceptovala a zapletala mi vrkoče, ale moja druhá žena o tom nikdy
nevedela.Roku 1986 som utrpel sériu kríz. Zomrela mi mama, rozpadlo
sa mi druhé manželstvo a vyhodili ma z práce. Stať sa ženou s menom Paula bola
moja alternatíva samovraždy. Strata roboty mi pripadala ako strata mužnosti.Erik je v súčasnosti zas muž, hoci práve na CD-čko naspieval
pesničku „Každý deň som iná žena“.Operáciu som si platil sám a stála ma 11 000
libier (asi 750 000,- Sk v prepočte). Aby som ju zaplatil, predal som dom.Môj sexuálny poradca v nemocnici sa ma veľmi nevypytoval,
dokonca mi ani nepovedal, aby som sito premyslel. Keby som tam prišiel a žiadal: „Chcem byť
pirát. Odseknite mi nohu,“ pravdepodobne by súhlasil. Okamžite mi predpísal
ženské hormóny a v priebehu dvoch rokov som absolvoval elektrolýzu a operácie,
aby mi vytvarovali bradu a zmenšili ohryzok. Podstúpil som operáciu na
odstránenie mužských genitálií a vymodelovanie ženských. Keďže som bol plný
úzkosti a zúfalo som túžil po novej existencii, nezvážil som naplno
dôsledky.Keď som sa stal Paulou, cítil som sa ako herec v hre, ktorá nikdy
neskončí. Paul je opäť muž, ale v nohaviciach nemá penis, lebo mu ho
vyoperovali.Roku 1990 som stretol Petra, ktorý bol osamelý. Zaľúbil sa do mňa a
akceptoval ma takého, aký som bol. Pri ňom som sa cítil dobre. Bolo zábavné
skúšať moje nové telo v sexe, aj keď som neprežíval orgazmus.Peter však o dva
roky nečakane zomrel. Cítil som, že už sa nemám pre koho obliekať ako žena, tak
som prestal nosiť make-up a odhodil som ženské šaty.Dnes nie som ozajstnou
ženou, ale nie som ani mužom. Cítim sa previnilo, či už idem na pánske alebo
dámske WC. Po mojej zmene ma priatelia volali Dolly Parton. Mám totiž veľké
silikónové prsia a zavadzajú mi, no rozhodol som sa, že nepôjdem na operáciu.
Už nechcem, aby do mňa viac rezali.Mojim vtedajším problémom bola kríza identity a nemalo to nič
spoločné s pohlavím. Teraz mi už ostáva len vyťažiť to najlepšie z toho, čo
mám. Nechcem, aby boli ľudia voči mne podozrievaví. Všetko, čo chcem, je, aby
na mňa hľadeli ako na slušnú ľudskú bytosť.“
|
